Umelá inteligencia (AI) a jej vplyv na mozog, mentálny výkon, kognitívne funkcie a duševné zdravie.
Vplyv umelej inteligencie (AI) na ľudskú psychiku a kogníciu je mimoriadne komplexnou témou, ktorá prináša revolučné možnosti v oblasti duševného zdravia. Zároveň predstavuje vážne riziká pre fungovanie nášho mozgu, ktoré iba skúmame a s obrovským rozmachom umelej inteligencie, určite neustále budeme. Je veľmi zaujímavé sledovať, ako sa to celé vyvíja a kam to až môže zájsť. Niekto v umelej inteligencii vidí apokalypsu, niekto možnosti, o ktorých sa nám ani nestívalo. V tomto článku sa chcem pozrieť na súčasné poznatky o vplyve umelej inteligencie na našu psychiku v širšom zmysle slova.
AI už dávno nie je len témou sci-fi filmov. Je v našich telefónoch, autách a čoraz častejšie aj v našich myšlienkach. Vedecké štúdie z posledných rokov však ukazujú, že tento vzťah nie je zadarmo. S obrovským nárastom AI totiž priamo ovplyvňuje to, ako funguje náš mozog .
Vysvetlenie pojmov:
AI (ejáj) - umelá inteligencia, z anglického “artifical inteligence”
LLM - veľké jazykové modely, z anglického “large language models”
Vplyv na kognitívne zdravie: „Používaj ho, alebo oň prídeš“
Kognitívne zdravie je ovplyvnené predovšetkým mierou úsilia, ktoré náš mozog vynakladá pri riešení úloh. Pokiaľ delegujeme kritické myslenie na AI, náš mozog prestáva „cvičiť“, čo vedie k oslabeniu neurónových spojení. Štúdia z MIT ukázala až 47 % pokles mozgovej aktivity a konektivity u ľudí, ktorí písali texty s pomocou ChatGPT v porovnaní s tými, ktorí písali samostatne. (KOSMYNA, N. et al., 2025)
Používanie AI vedie aj k tzv. „Google efektu“ alebo kognitívnemu “offloadingu”, teda informácie si nepamätáme, pretože vieme, že sú dostupné online. Účastníci štúdií si často nedokázali spomenúť na obsah, ktorý za nich vygenerovala AI, už niekoľko minút po jeho vytvorení. (KOSMYNA, N. et al., 2025)
Odborníci varujú, že zníženie kognitívnej záťaže (množstva práce, ktorú mozog reálne vykonáva) môže v dlhodobom horizonte zvýšiť riziko vzniku demencie a Alzheimerovej choroby, keďže celoživotné učenie je kľúčovým faktorom prevencie.
AI nám umožňuje preskočiť proces spracovania informácií, ktorý je nevyhnutný na vytvorenie hlbokých vedomostí (schém). To vytvára falošný pocit, že rozumieme téme, hoci informácie neboli integrované do dlhodobej pamäte.
Emočné zdravie a psychická pohoda
AI zasahuje do emočnej sféry dvoma protichodnými spôsobmi: ako terapeutický nástroj a ako zdroj potenciálnej psychózy. Dr. Alok Kanojia na svojom kanály “Healthy gamer GG” venuje tejto téme jedno celé video: AI Is Slowly Destroying Your Brain
Hlas vs. text: Na forme záleží
Nie je jedno, či si s AI píšete, alebo sa s ňou rozprávate. Interakcia cez hlas v nás vyvoláva silnejšiu emocionálnu odozvu. Podľa veľkej štúdie je používanie hlasového režimu spojené s lepším pocitom emocionálnej pohody v porovnaní s textom (OPENAI, 2024). Existuje tu však aj riziko – na hlasovo komunikujúcu AI si ľudia môžu vytvoriť silnejšiu emocionálnu závislosť, čo pri nadmernom používaní paradoxne znižuje chuť na skutočný sociálny kontakt s ľuďmi (OPENAI, 2024).
Negatíva AI:
Ako už zaznelo, časté používanie umelej inteligencie prináša viacero negatív spojených s kognitívnym výkonom alebo mentálnou pohodou.
AI-indukovaná psychóza a paranoja:
AI môže fungovať ako „psychogénny stroj“. V dôsledku svojej servilnosti (vždy súhlasí s používateľom) môže potvrdiť a zosilniť bludné predstavy alebo paranoju, čo vedie k tzv. technologickému folie à deux (zdieľanému šialenstvu).
Sociálna izolácia:
Používatelia môžu začať antropomorfizovať AI a uprednostňovať vzťah s robotom pred ľuďmi, čo aktivuje emočné okruhy mozgu, ale nenahrádza skutočnú ľudskú blízkosť.
Absencia spätnej väzby z reality:
Na rozdiel od živého terapeuta, bežná AI málokedy spochybňuje iracionálne presvedčenia používateľa, čím ho uzatvára do nebezpečnej ozvenovej komory vlastných myšlienok
Digitálna amnézia/kognitívny “offloading”:
Vedci si všimli zaujímavý jav, ktorý nazvali „digitálna amnézia“ alebo „kognitívne vyloženie“. Ide o akýsi „mozgový outsourcing“ – keď vieme, že informáciu za nás uloží alebo nájde AI, náš mozog ju prestane považovať za dôležitú a neuloží ju do dlhodobej pamäte (SHANMUGASUNDARAM a TAMILARASU, 2025). Časté spoliehanie sa na internetové vyhľadávanie a AI asistentov tak mení naše kognitívne mechanizmy a oslabuje tradičné pamäťové štruktúry (MUSA et al., 2023). Výskumy potvrdzujú, že čím častejšie AI používame, tým viac klesá naša schopnosť kriticky myslieť, pretože mozog jednoducho „zlenivie“ (LI et al., 2025).
Pozitíva AI:
AI ako záchranná sieť pre lekárov
Na druhej strane, v rukách odborníkov je AI neprekonateľným pomocníkom. V neurológii a všeobecne v diagnostike dokážu algoritmy hlbokého učenia odhaliť nebezpečné vydutiny v cievach (aneuryzmy) na snímkach z magnetickej rezonancie s presnosťou až 91,2 %. AI v tomto prípade neslúži ako náhrada mozgu, ale ako vysoko citlivý nástroj, ktorý zachraňuje životy včasnou diagnostikou tam, kde ľudské oko môže zlyhať (ZHANG et al., 2025).
Dostupnosť starostlivosti (24/7):
AI nástroje ako Limbic alebo Woebot riešia nedostatok terapeutov a sú dostupné napríklad o druhej ráno, keď človek zažíva panický atak.
Zníženie stigmy:
Ľudia sa často skôr zdôveria stroju so stigmatizovanými problémami, pretože AI ich nesúdi. Toto sú obrovské výhody v dobe, kedy je rastúca potreba po odborníkoch na duševné zdravie, spoločnosť čiastočne prestáva vnímať návštevu psychológov ako hanbu alebo problém a dokonca viaceré známe osobnosti spoločenského života verejne hovoria o duševnom zdraví alebo problémoch.
Regulované AI systémy využívajúce kognitívno-behaviorálnu terapiu preukázateľne zvyšujú mieru zotavenia pacientov a šetria tisíce hodín čakacích lehôt.
Liek na osamelosť a depresiu?
Prekvapivé výsledky prinášajú výskumy u starších ľudí. Štúdia z roku 2025 ukázala, že pravidelné hlasové hovory s AI chatbotom dokázali u pacientov s demenciou výrazne znížiť mieru depresie a dokonca zlepšiť ich pamäťové skóre. Ukazuje sa, že pre mozog je stimulujúca aj konverzácia s umelou bytosťou, pričom ženy v tomto smere vykazovali ešte výraznejšie zlepšenie pamäte než muži (KANG et al., 2025).
Vplyv AI na psychoterapiu
V jednej americkej ambulancii porovnali bežnú terapiu (CBT) s terapiou, kde terapeutovi pomáhala AI platforma: prepísala a zhrnula sedenie, ukázala grafy z dotazníkov a pomohla rýchlo spraviť zápis zo sedenia. Ľudia v „AI“ skupine chodili na terapiu častejšie (v priemere asi 5 sedení za 2 mesiace vs 3 v bežnej starostlivosti) a ich príznaky depresie a úzkosti klesli výraznejšie. Dôležité je, že AI neliečila pacienta priamo – skôr pomáhala terapeutovi robiť terapiu organizovanejšie a znížila papierovačky, takže mohol mať viac času a pozornosti na človeka. Zároveň spokojnosť s terapiou bola v oboch skupinách podobne vysoká, čiže ľudia nemali pocit, že by „AI pokazila ľudský kontakt“.
Musím však dodať, že táto štúdia má svoje výrazné limity: štúdia bola malá (47 ľudí), trvala len 2 mesiace a veľa účastníkov malo skôr mierne až stredné ťažkosti, takže nevieme, či by to fungovalo rovnako pri ťažších stavoch alebo dlhodobo. Navyše terapeuti boli rozdelení po skupinách (a nie každý pacient náhodne úplne nezávisle), takže časť rozdielu mohla byť aj tým, akí terapeuti v ktorej skupine pracovali. (Sadeh-Sharvit et al., 2023).
Vplyv AI na učenie
V súčasnosti existuje niekoľko modelov umelej inteligencie, ktoré sa priamo zameriavajú na pomoc pri učení. Napríklad model “Notebook LM” má niekoľko vopred pripravených “zošitov” zameraných na konkrétnu tému, kde tento model vychádza z odborných poznatkov z ktorých čerpá.
Aj ja som v štúdiu na doktorandské štúdium alebo nedávnu skúšku z patofyziológie využil funkciu ChatGPT na sprevádzanie učením. Musím priznať, že mi to výrazne uľahčilo celý proces.
Model vysvetľuje tému, kladie otázky, dokáže si zapamätať problematické otázky a vrátiť sa k nim. Momentálne už viaceré modely dokážu dokonca z textu urobiť zvukový výstup, tzv. podcast, ktorý človek môže využiť aj pasívne, napríklad pri ceste autom alebo autobusom.
Umelá inteligencia tiež dokáže vytvárať grafické výstupy aby človek mohol zapojiť aj vizuále učenie alebo vytvoriť tzv. “myšlienkové mapy” čím sa takéto učenie stáva veľmi efektívnym.
Autori jednej štúdie sa pýtali vysokoškolákov, ako im umelá inteligencia pomáha pri štúdiu a čoho sa pri nej boja. Takmer všetci študenti priznali (95%), že AI používajú, najmä ako „inteligentného asistenta“ na rýchle vysvetlenie látky, zhrnutia a lepšiu organizáciu učenia. Väčšina má pocit, že vďaka tomu šetrí čas a podáva lepší výkon v škole. Zároveň však najväčšia obava je, že AI niekedy odpovie nesprávne, a keď sa na ňu človek príliš spolieha, môže mu klesať kritické myslenie a samostatnosť. Dôležité je vedieť, že ide o jednu školu a malú skupinu študentov a výsledky sú hlavne ich názory, nie meranie reálnych známok alebo dlhodobého vplyvu. Preto je to dobrý signál „čo ľudia zažívajú“, ale nie definitívny dôkaz, že AI automaticky zlepší učenie každému. (Vieriu & Petrea, 2025)
GPT a mozog:
Autori (MIT Media Lab a kol.) skúmali „kognitívnu cenu“ používania veľkého jazykového modelu (LLM) typu ChatGPT pri písaní esejí v edukatívnom kontexte. Účastníkov rozdelili do 3 skupín: LLM, vyhľadávač (Search Engine) a bez pomôcok (Brain-only); každý absolvoval 3 písania esejí v rovnakom režime. V 4. sedení časť ľudí prehodili: LLM → bez pomôcok a bez pomôcok → LLM. Merali EEG konektivitu, robili NLP analýzy textov, rozhovory po sedení a esej hodnotili učitelia + AI „judge“ agent.
Kľúčové zistenia
Mozgová konektivita klesala s mierou „externého supportu“: Brain-only mala najsilnejšie a najširšie siete, Search bola medzi a LLM mala najslabšie celkové prepojenia – čo autori interpretujú ako rozdielne kognitívne stratégie a mieru zapojenia.
Texty boli v rámci skupín „podobnejšie“, hlavne v LLM skupine (homogenita v NER, n-gramoch, témach/ontológii) – teda viac konvergovali k podobným formuláciám a ideám.
„Cognitive debt“ efekt sa ukázal najmä pri odobratí nástroja: ľudia, ktorí boli 3 sedenia na LLM a potom mali písať bez pomôcok (LLM→Brain), vykazovali slabšie neurálne zapojenie a horšie „znovuvytiahnutie“ obsahu (napr. quoting/rekonštrukcia).
V rozhovoroch sa objavil rozdiel v pocite autorstva/ownership: pri LLM skupine bol častejší pocit, že text nie je „úplne môj“, plus horšie presné citovanie vlastného textu.
Najsilnejší príbeh dát je tento: LLM uľahčí výkon (rýchlo vyrobí text), ale môže znížiť potrebu hlbokého spracovania – najmä generovanie argumentov, plánovanie štruktúry, elaboráciu a „zápis“ do pamäte. To sa potom prejaví ako slabšia neurálna konektivita počas úlohy a slabšia schopnosť neskôr fungovať bez barličky (autori to rámujú ako „akumuláciu kognitívneho dlhu“ – krátkodobá úľava, dlhodobejšie náklady na autonómiu myslenia).
Limitácie (čo brať s rezervou)
Vzorka a kontext: relatívne málo ľudí, úzka geografická/školská populácia (blízke akademické inštitúcie), potreba diverznejších skupín (vek, profesie, vyváženie pohlavia).
Generalizácia na iné modely: testovali konkrétny LLM (ChatGPT); nemusí platiť rovnako pre iné LLM alebo nastavenia.
Úloha je špecifická: ide o písanie esejí v edukatívnom nastavení; efekt sa nemusí preniesť na iné typy práce.
Neuro-metóda: analyzovali najmä konektivitu, nie spektrálny výkon; EEG má obmedzené priestorové rozlíšenie (hlboké štruktúry typu hipokampus sa lokalizujú ťažšie), autori navrhujú fMRI a detailnejšie „subtask“ členenie písania v budúcnosti.
4. sedenie dokončilo len 18 účastníkov, takže „switch“ výsledky sú informatívne, ale krehkejšie.
Praktické odporúčania:
Ako nestratiť ostrosť mysle?
Aby náš mozog kvôli AI „nezlenivel“, vedci navrhujú revolučný koncept „AI založenej na kognitívnej disonancii“. Namiesto toho, aby nám AI len pasívne podávala hotové odpovede, mala by nás úmyselne nútiť premýšľať, klásť nám doplňujúce otázky a spochybňovať naše názory. Cieľom je zabrániť „metakognitívnej lenivosti“ a zabezpečiť, aby AI nebola barličkou, o ktorú sa opierame, ale motorom, ktorý náš mozog trénuje k hlbšiemu uvažovaniu (DELIU, 2025).
Aby sme minimalizovali riziká a maximalizovali prínos AI pre náš výkon a kogníciu, odborníci odporúčajú nasledujúce kroky:
1. Interagujte, nenahrádzajte: AI nepoužívajte na to, aby prácu urobila za vás, ale aby ste s jej pomocou vytvorili lepšiu prácu. Nechajte si od nej napríklad skritizovať svoj vlastný text alebo navrhnúť iné perspektívy.
2. Hľadajte „negatívnu spätnú väzbu“: Explicitne žiadajte AI o kritiku alebo o to, aby pôsobila ako oponent. Tým prinútite svoj mozog kriticky premýšľať a obhajovať svoje názory.
3. Striedajte úlohy: Striedajte prácu s pomocou AI s úlohami, ktoré vykonávate výhradne vlastným mozgom, aby ste si udržali kognitívnu silu.
4. Využívajte AI ako asistenta učenia: Požiadajte AI, aby vás preskúšala z učiva, namiesto toho, aby vám ho len zosumarizovala. Aktívne vybavovanie informácií z pamäte buduje mozog.
5. Pravidlo „možností, nie záverov“: Nechajte si od AI vygenerovať rôzne možnosti (brainstorming), ale konečné rozhodnutie a formuláciu záverov urobte vždy sami.
6. Overujte fakty (skepticizmus): AI nepracuje s pravdou, ale s pravdepodobnosťou slov. Vždy počítajte s halucináciami a chybami, najmä ak nie ste v danej téme expertom.
7. Sebaregulácia: Nastavte si hranice. Vypínajte notifikácie a doprajte si čas na „pomalé“ myslenie bez technológií, ktoré je kľúčové pre hlbokú integráciu vedomostí
Záver:
Celkovo možno povedať, že AI môže byť „trojským koňom“, ktorý nás oberá o schopnosť myslieť, ale aj nástrojom na zosilnenie intelektu, ak ju používame ako partnera v dialógu, a nie ako náhradu za vlastné úsilie. Podľa zdrojov je dôležité klásť si pri každom použití otázku: „Je toto dobré pre môj mozog, alebo zlé?“
Ja sa priznávam, že umelú ineligenciu využívam denne a fascinuje ma, čo všetko ponúka a ako sa vyvíja. Za tie 2-3 roky, ktoré AI využívam som si všimol obrovský pokrok a som zvedavý, kam to povedie.
Som optimista ale uvedomujem si aj možné riziká. Každopádne si myslím, že je úlohou každého z nás udržať krok s dobou a naučiť sa využívať umelú inteligenciu vo svoj prospech a nájsť spôsoby, ako rozšíriť svoje možnosti ďalej, než sme si niekedy vedeli predstaviť.
Zdroje:
GKINTONI, Evanehia et al. Educational Neuroscience and Artificial Intelligence in Redefining Learning Efficacy. Brain Sciences. 2025, roč. 15, č. 2, s. 203. ISSN 2076-3425.
ZHANG, L. et al. Deep learning-based detection of intracranial aneurysms: A scoping review of validation strategies. Journal of Neuroimaging. 2025, roč. 35, č. 1, s. 45-58.
SHANMUGASUNDARAM, M. a A. TAMILARASU. A Systematic Review of the Impact of Artificial Intelligence on Cognitive Functions. International Journal of Research and Innovation in Social Science. 2025, roč. 9, č. 3, s. 1145-1160.
AL-SMADI, M. Bibliometric analysis of AI applications in diagnosing neurological diseases. Frontiers in Neuroscience. 2025, roč. 18, s. 124-135.
OPENAI. OpenAI Affective Use Study: Impact of Voice and Text Modalities on Well-being. San Francisco: OpenAI, 2024. Dostupné tiež z: https://cdn.openai.com/papers/openai-affective-use-study.pdf
KANG, Sungwoo et al. Beneficial effect of artificial intelligence care call on memory and depression in community dwelling individuals with dementia. Scientific Reports. 2025, roč. 15, č. 1, s. 12895. DOI 10.1038/s41598-025-12895-7.
DELIU, A. Cognitive Dissonance AI (CD-AI): Reimagining AI as an engine of doubt. Intelligence-Based Medicine. 2025. Dostupné tiež z: https://arxiv.org/pdf/2507.08804
SHANMUGASUNDARAM, M. a A. TAMILARASU. A Systematic Review of the Impact of Artificial Intelligence, Digital Technology, and Social Media on Cognitive Functions. IJRIIS. 2023.
COSTA, J. et al. Metacognitive laziness and poor cognitive engagement in AI-generated responses. Education and Information Technologies. 2024.
Musa, S. et al. Frequent internet searches and the weakening of traditional memory structures. Cognitive Mechanisms. 2023.
HARRIS, Lasana T. The Neuroscience of Human and Artificial Intelligence Presence. Annual Review of Psychology. 2024, roč. 75, s. 433-466. DOI 10.1146/annurev-psych-013123-123421.
ISENSEE, F. et al. Deep learning in medical field: A scoping review of deep learning-based detection of intracranial aneurysms. Frontiers in Neurology. 2025.
SADEH-SHARVIT, Shiri; CAMP, T. Del; HORTON, Sarah E.; HEFNER, Jacob D.; BERRY, Jennifer M.; GROSSMAN, Eyal; HOLLON, Steven D Hollon. Effects of an Artificial Intelligence Platform for Behavioral Interventions on Depression and Anxiety Symptoms: Randomized Clinical Trial. Journal of Medical Internet Research, 2023, roč. 25, e46781. DOI: 10.2196/46781. PMID: 37428547.
VIERIU, Aniella Mihaela a PETREA, Gabriel. The Impact of Artificial Intelligence (AI) on Students’ Academic Development. Education Sciences. 2025, 15(3), 343. DOI: 10.3390/educsci15030343.
KOSMYNA, Nataliya et al. Your Brain on ChatGPT: Accumulation of Cognitive Debt when Using an AI Assistant for Essay Writing Task. doi: https://doi.org/10.48550/arXiv.2506.08872
