10 filozofických princípov (mimo stoicizmu) pre lepší život
Nad mnohými otázkami, ktoré trápia ľudí celé stáročia sa zamýšľali aj najvýznamnejší filozofi, ktorých myšlienky ovplyvňujú svet dodnes. Snaha pochopiť fungovanie sveta, zvládnuť náročné situácie alebo hľadať zmysel života spája ľudí celé tisícročia. V tomto článku so zhrnul 10 filozofických myšlienok mimo stoicizmu, ten som spracoval v článku s videom tu: Stoicizmus: 10 pravidiel pre lepší život
1. viem, že nič neviem
Sokrates položil základy kritického myslenia, bol učiteľom mnohých významných filozofov, napríklad Platóna (ktorý zase učil Aristotela), Xenofóna alebo Aristippa (založil kyrenajskú školu…). Za svoju filozofiu nakoniec obetoval aj svoj vlastný život, keďže bol odsúdený na smrť (musel vypiť pohár jedu). Hoci si pri procese mohol navrhnúť miernejší trest, napríklad vyhnanstvo, porotu nahneval tým, že vyhlásil: “Žil som pre toto mesto a zasluhujem odmenu, nie trest. Postačí mi, keď mi do smrti pridelíte obed na náklady občanov.” Tým svoj osud definitívne spečatil.
Podľa mnohých bol Sokrates najmúdrejším človekom, ktorý kedy žil. Jeho pokora a výrok “viem, že nič neviem” je preto veľmi inšpiratívna. Sokrates hľadal múdrosť v poznaní vlastnej nevedomosti. Jeho dielo sa zachovalo prostredníctvom jeho žiakov, sám totiž nič nenapísal.
Čo si z jeho najslávnejšieho výroku môžeme odniesť? Predpoklad, že “už viem dosť” je najväčšou prekážkou rozvoja. Stav neustáleho učenia vyžaduje vedomie vlastnej limitácie.
Dunning - Krugerov efekt
2500 rokov po jeho živote bolo jeho tvrdenie “viem, že nič neviem” potvrdené aj vedou. Fenomén, ktorý popísali Dunning a Kruger. Ide o myšlienkové skreslenie, pri ktorom ľudia s nízkou úrovňou kompetencií (tí čo vedia málo) svoje schopnosti a vedomosti predceňujú a tí, čo majú vysokú úroveň kompetencií a vedomostí, svoje schopnosti podceňujú.
Totižto čím viac človek vie, tým viac si uvedomumuje, čo všetko nevie, kým tí, ktorí vedia málo nie sú schopní kriticky zhodnotiť, čo všetko nevedia.
V tejto súvislosti som natrafil na zaujímavý výskum z roku 2018, v ktorom autori urobili záver, že “intelektuálna pokora vedie k lepšiemu spracovaniu informácií a vyššej kognitívnej flexibilite. Intellektuálna pokora súvisí s otvorenosťou voči opačným názorom a ochotou učiť sa v konflikte” (Porter & Schumann, 2018).
Sokratov dialóg, teda spôsob uvažovania cez kladenie otázok sa stal základom rôznych praktickým aplikácii, napríklad koučingu, rôznych teórií učenia alebo kritického myslenia.
Inšpirácia pre náš život:
Uvedomiť si, že vzdelanie je neustály proces a mať pokoru. Myslieť kriticky, klásť si kritické otázky, namiesto jednoduchých návodov sa pýtať “prečo”. A to najdôležitejšie: mať osobnú integritu až za hrob.
2. wu wei - “konať nekonaním”
Približne v rovnakom období ako sa začínala vyvíjať grécka filozofia, vzniká v číne Taoizmus. Jeho zakladateľ Lao-c hovorí o plynutí spolu so životom, efektívnom žití bez tlaku voči prírodným zákonom, jednoduchosť a spontánnosť.
Taoisti často prirovnávajú cestu životom k vode, ktoré prirodzene plynie okolo prekážok, nesnaží sa im čeliť.
Inpširácia pre náš život:
V tejto filozofii môžeme nájsť niekoľko praktických inšpirácii pre náš, moderný život.
Netlačiť na pílu. Nerobiť nič, čo je v rozpore s prirodzenosťou. Nechať veci plynúť.
Spontánnosť. Dosiahnúť zručnosť v tom čo robíme bez toho, aby sme nad tým museli premýšľať.
Menej je viac. Čim viac zákonov máme alebo našej snahy vyvíjame, tým väčší chaos vzniká.
Flow - stav 100% sústredenia bez námahy
Stav “flow” (po slovensky plynutie) je v podstate moderná, vedecky podložená verzia taoistického wu wei. Tento termín spopularizoval psychológ Mihaly Csikszentmihalyi, ktorý ho opísal ako stav, kedy sa človek do činnosti ponorí natoľko, že prestáva vnímať čas, hlad aj vlastné ego. Je to úžasná technika najmä pri produktivite alebo kreativite.
Tu sú kľúčové znaky flow:
Prienik výzvy a schopností: Flow nastáva vtedy, keď je úloha dostatočne náročná, aby vás nenudila, ale nie tak ťažká, aby vás paralyzovala úzkosťou.
Jasné ciele a spätná väzba: Presne viete, čo robíte, a okamžite vidíte výsledok (napríklad pri hraní na klavír alebo programovaní).
Strata sebavedomia: Vaše „vnútorné ja“, ktoré vás bežne kritizuje alebo analyzuje, sa vypne. Podľa článku na Forbes v tomto stave mozog funguje mimoriadne efektívne, pretože sa sústredí len na jednu vec.
Zmenené vnímanie času: Hodiny ubehnú ako minúty (alebo sekunda v športe trvá večnosť).
Flow vs. Wu Wei
Zatiaľ čo flow vnímame skôr ako výkonnostný nástroj na prácu či šport, wu wei je širší životný postoj. Je to snaha byť v tomto stave „plynutia“ neustále, nielen pri konkrétnej aktivite. Byť v súlade so životom, jeho zákonmi a prirodzenosťou.
3. Panta rhei - všetko plynie
Keď sme už pri tom flow, podobný princíp nezávisle od taoizmu hlásal grécky filozof Herakleitos s Efezu približne v rovnakom období (okolo roku 500 pred Kristom). Platón skrátene interpretoval jeho výrok tak, že “nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky”. Podľa Herakleita „zostupujeme i nezostupujeme do tých istých riek, sme to my i nie sme to my, lebo sa nedá dva razy vstúpiť do tej istej rieky“.
V čase, keď filozofi hľadali nemennú podstatu sveta, Herakleitos tvrdil, že podstatou je samotná zmena. Všetko je v pohybe, naše bunky, naše myšlienky, naše okolnosti. Odpor voči tejto zmene je zdrojom nášho utrpenia.
Herakleitos bol taký „taoista Západu“ a jeho učenie sa s wu wei a Tao pretína v týchto bodoch:
Nemožnosť zastavenia: Prečo nie je možé vstúpiť do tej istej rieky? Lebo pri druhom pokuse je v koryte iná voda a aj ty si už iný človek. Encyclopaedia Beliana vysvetľuje, že podstatou sveta je podľa neho neustála zmena.
Jednota protikladov: Podobne ako čínsky Jin a Jang, aj Herakleitos veril, že svet drží pokope vďaka boju a rovnováhe protikladov (deň/noc, život/smrť, vojna/mier).
Logos vs. Tao: To, čo Číňania volajú Tao (univerzálna cesta/poriadok), nazýval Herakleitos Logos. Je to ten skrytý rozum, ktorý riadi všetok ten chaos a zmenu okolo nás.
Zatiaľ čo Sokrates sa pýtal na morálku ľudí, Herakleitos sa pozeral na dynamiku vesmíru. Obaja však zhodne tvrdili, že väčšina ľudí žije ako v spánku a nevníma túto hlbšiu realitu.
Neuroplasticita, neustála zmena v našom mozgu
Neuroplasticita je v podstate vedecký dôkaz toho, že Herakleitovo „Panta rhei“ a taoistické „Tao“ platia aj vo vnútri našej lebky, teda v mozgu.
Náš mozog sa neustále vyvíja a prispôsobuje. Ak ho používame, dokáže zlepšovať nervové spojenia a vytvárať nové štruktúry, zlepšovať myslenie, pamäť, učiť sa nové veci. Ak ho nepoužívame, tieto schopnosti sa zhoršujú.
V minulosti sa verilo, že mozog sa po určitom čase nevyvíja. Dnes je tento názor prekonaný. Vieme, že v mozgu sa tieto zmeny dejú celý život, náš mozog, myslenie a teda aj správanie sa neustále mení. A je v našich rukách, akým smerom tieto zmeny nasmerujeme. Či sa budeme snažiť rozvíjať, vzdelávať a prispôsobovať, alebo zostaneme v rovnakom bode, prípadne sa zhoršíme. Podľa najnovších vedeckých poznatkov nová generácia už nie je múdrejšia ako tá predtým, práve naopak. Začíname hlúpnuť. Dokážeme tento trend zastaviť?
4. Cogito ergo sum - Myslím, teda som
Presuňme sa teraz o 2000 rokov neskôr do éry, kedy sa René Descartes (17. storočie) snažil o racionalizáciu, teda využívanie rozumu vo všetkom. Z jeho strany išlo o analýzu všetkého prostredníctvom spochybňovania. Zjednodušene by sa dalo povedať, že mu nešlo o žiadnu filozofiu ale o “tvrdé dáta”. Jeho spôsob myslenia sa považuje za zrod vedeckého myslenia. Snažil sa do myslenia vniesť poriadok a skepticizmus ako by hovoril, že nemožno veriť ničomu, čo sa nedá overiť.
Položil tak základ metakognície. Metakognícia je schopnosť monitorovať a regulovať vlastné myslenie. V bežnom živote to znamená schopnosť pozorovať svoje emócie (strach, úzkosť) bez toho, aby sme sa s nimi stotožnili. „Mám strach, ale nie som strach.“
Inšpirácia do života:
Hoci Descartovo „myslenie“ znie na prvý pohľad príliš technicky, pre dnešnú dobu plnú dezinformácií a digitálneho smogu ponúka tri mimoriadne praktické nástroje:
1. Radikálna pochybnosť (Filtrovanie pravdy)
V dobe fake news a AI generovaného obsahu je Descartes tvojím najlepším spojencom. Jeho odkaz znie: Neprijímaj informáciu len preto, že vyzerá presvedčivo alebo sa ti páči. Skôr než niečomu uveríš (alebo to zdieľaš), podrob to pochybnosti. Máš pre to nezvratný dôkaz? Je to „jasné a zreteľné“, alebo len pocity?
2. Metóda rozkladu (Riešenie vyhorenia a stresu)
Descartes v diele Rozprava o metóde radí: „Rozdeľte každú z ťažkostí, ktoré skúmate, na toľko častí, na koľko je to možné a potrebné, aby ste ich lepšie vyriešili.“ Ak máš pred sebou obrovský projekt alebo životnú krízu, ktorá ťa paralyzuje, prestaň na ňu hľadieť ako na celok. Rozbi ju na atomárne úlohy. Moderný time management a metodiky ako GTD (Getting Things Done) nie sú nič iné ako Descartes v praxi.
3. Intelektuálna autonómia (Nenechať sa ovládať davom)
„Cogito ergo sum“ hovorí, že tvoja existencia je ukotvená v tvojom vlastnom myslení, nie v tom, čo si o tebe myslí okolie alebo algoritmus na sociálnych sieťach. V dnešnom svete, kde nás algoritmy tlačia do „bublín“, nás Descartes inšpiruje k tomu, aby sme boli subjektom, nie objektom. Byť človekom znamená aktívne používať kritické myslenie, nie pasívne prijímať názory komunity.
4. Mentálna disciplína a poriadok
Descartes veril, že chaos v mysli vedie k chaosu v živote. Poriadok v dátach, jasná komunikácia a logické štruktúrovanie argumentov sú dnes v biznise cennejšie než kedykoľvek predtým. Descartes nás učí, že presnosť v jazyku vedie k presnosti v myslení.
Sokratov paradox vs. Descartova istota:
Je zaujímavé sledovať ten rozdiel: Sokrates nás učí, ako pochybovať o sebe (pokora), zatiaľ čo Descartes nás učí, ako pochybovať o svete, aby sme našli pevnú pôdu pod nohami (istota).
5. Pragmatizmus (William James)
„Pravda je to, čo funguje“ (ale nie „čo je príjemné“)
William James (prelom 19./20. storočia) bol filozof aj jeden zo zakladateľov americkej psychológie. Amerika bola praktická krajina, žiadna vzletná filozofia. Menej metafyziky, viac praktických otázok. Pragmatizmus vzniká ako reakcia na sterile spory o „absolútnu pravdu“.
Wiliam James hovorí, že myšlienky sú nástroje, ktoré sa overujú v živote. Neznamená to, že realitu si vymyslíš. Ak dve interpretácie sveta vedú k iným dôsledkom, zaujíma nás, ktorá lepšie obstojí v skúsenosti.
Inšpirácia do moderného života:
1. Pravda je to, čo je užitočné
Pre Jamesa pravda nie je vytesaná do kameňa. Pravda je nástroj. Ak ti viera v niečo (napríklad v slobodnú vôľu alebo v tvoje schopnosti) pomáha žiť lepší a efektívnejší život, potom je to pre teba pravdivé.
2. Vesmír je otvorený proces
James nenávidel predstavu, že svet je dopredu určený stroj. Veril, že vesmír je stále vo výstavbe (podobne ako Panta rhei). Naše činy majú skutočnú váhu lebo my ten svet aktívne dotvárame.
3. Psychológia a náboženská skúsenosť
James bol nielen filozof, ale aj otec modernej psychológie. V diele Druhy náboženskej skúsenosti neskúmal, či Boh existuje, ale čo to s človekom robí, keď v neho verí. Ak ti meditácia alebo modlitba zníži krvný tlak a upokojí myseľ, z pohľadu pragmatizmu je to reálna a funkčná vec.
4. Prúd vedomia (Stream of Consciousness)
Tento pojem vymyslel práve on. Opisuje naše vedomie nie ako reťazec oddelených myšlienok (Descartes), ale ako nepretržitý, meniaci sa prúd (Flow). Týmto sa James vracia k herakleitovskej rieke, ale pozerá sa na ňu cez lupu psychológa.
6 Kaizen
Prenesme sa teraz do Japonska. Kaizen je japonská filozofia neustáleho, postupného zlepšovania, ktorá sa zameriava na malé, každodenné zmeny v pracovných procesoch s cieľom zvýšiť kvalitu, efektivitu a odstrániť plytvanie. Táto metóda, preslávená spoločnosťou Toyota, zahŕňa všetkých zamestnancov, od manažmentu po operátorov, a zameriava sa na dlhodobý rozvoj cez neustálu optimalizáciu.
Na podobnom princípe stojí aj filozofia autora Jamesa Cleara v jeho veľmi populárnej knihe
Atomic Habits. Aj on razí koncept 1 % zlepšenia každý deň. Tento princíp, známy aj ako pravidlo 1 %, hovorí o tom, že malé, takmer nepostrehnuteľné zmeny sa v priebehu času sčítavajú podobne ako zložený úrok vo financiách.
Inpširácia do moderného života:
Sila zloženého efektu: Ak sa každý deň zlepšíme o 1 %, na konci roka budeme 37,78-krát lepší než na začiatku. Naopak, ak sa každý deň o 1 % zhoršíme, klesnete takmer na nulu.
Zameranie na systémy, nie na ciele: Úspech nie je výsledkom jednorazovej transformácie, ale produktu denných návykov. Clear tvrdí, že "nestúpame na úroveň našich cieľov, ale padáme na úroveň našich systémov".
Identita nad výsledkami: Skutočné zlepšenie nastáva vtedy, keď sa zameriate na to, kým sa chcete stať (napr. bežcom), namiesto toho, čo chcete dosiahnuť (napr. zabehnúť maratón).
Pravidlo dvoch minút: Každý nový návyk by mal byť na začiatku taký jednoduchý, aby trval menej ako dve minúty. Cieľom je "ovládnuť umenie ukázať sa".
7 Wabi-sabi
Je to estetický a filozofický koncept, ktorý vníma krásu v tom, čo je nedokonalé, pominuteľné a neúplné. Podľa tohto konceptu je to práve tá nedokonalosť, ktorá tvorí realitu. Krásnym príkladom je technika Kintsugi. Je to oprava rozbitej keramiky zlatom. Miesto toho, aby sa praskliny skrývali (ako by to chcel náš západný zmysel pre poriadok), zvýraznia sa. Zlomená vec sa stáva cennejšou a krajšou práve preto, že bola poškodená.
Wabi-sabi dozrieva v Japonsku najmä okolo zen-budhizmu a estetiky čajového obradu (silne v 15.–16. storočí). Je to kultúrna protilátka proti pompéznosti: namiesto lesku – patina. Namiesto symetrie – autenticita.
Inšpirácia do moderného života:
V modernom svete, ktorý je posadnutý výkonnosťou, symetriou a filtrami na Instagrame, pôsobí Wabi-sabi ako liečivý protijed. Tu je jeho najväčší prínos pre dnešok:
1. Koniec perfekcionizmu
Perfekcionizmus je dnes hlavným motorom úzkosti a vyhorenia. Wabi-sabi ti dovoľuje vychutnať nedokonalosť. Učí nás milovať svoj domov, aj keď nie je ako z katalógu, a svoje telo, aj keď má vrásky či jazvy.
2. Autenticita
Čím viac dokonalého obsahu generujú sociálne siete alebo umelá inteligencia, tým vzácnejšie budú ľudské chyby. Ručne vyrobený chlieb, krivý keramický hrnček alebo príspevok na sociálnych sieťach bez filtra získavajú novú hodnotu. Sú dôkazom prítomnosti človeka.
3. Udržateľnosť a ekológia
Ak sa niečo pokazí, často máme tendenciu to vyhodiť a kúpiť nové. Wabi sabi nás učí vážiť si to, čo je staré a má svoj príbeh.
4. Psychická odolnosť (Resiliencia)
Wabi-sabi nás pripravuje na to, že život nie je dokonalý a prináša rany. Keď sa niečo v živote „rozbije“ (vzťah, kariéra), Wabi-sabi nás učí, že tie jazvy nás nerobia menejcennými. Práve naopak. Robia nás zaujímavejšími a silnejšími osobnosťami. Je to neuroplasticita v praxi, mozog sa učí spracovať bolesť ako súčasť krásy života.
8. Hara Hachi Bu - „Jedz, kým nebudeš plný na 80 %.“
Tento koncept pochádza z Okinawy, miesta s jednou z najvyšších koncentrácií storočných ľudí na svete (modrá zóna). Je to dokonalé spojenie konfuciánskej striedmosti a taoistického vnímania potrieb tela.
Myšlienka je tá, že sa nemáme prejedať ale jesť do “polosýta”. Prečo je to užitočné v modernom svete? Opäť ide o určitú striedmosť v stravovaní ale aj živote. V čase kedy máme všetkého nadbytok je to opäť protipól ku dnešnému konzumnému životu.
Praktická aplikácia do života:
Žalúdku trvá približne 20 minút, kým vyšle mozgu signál „som plný“. Keď ješ do 80 %, v skutočnosti si o chvíľu sýty presne tak, ako potrebuješ. Ak ješ do pocitu úplnej sýtosti, o 20 minút sa už cítiš „prežratý“ a unavený.
Prevencia únavy (Postprandiálna ospalosť): Ak sa nenapráskaš na 100 %, tvoje telo nemusí vrhnúť všetku energiu do trávenia. Vďaka tomu nestrácaš stav flow po obede a môžeš pokračovať v práci bez útlmu.
Neuroplasticita a metabolizmus: Nižší kalorický príjem je spojený s produkciou proteínu BDNF (mozgový hnojivo), ktorý podporuje neuroplasticitu a chráni neuróny.
Pragmatizmus v praxi: Netreba počítať kalórie ani vážiť jedlo (žiadny Descartov mikromanagement). Stačí ti intuitívny pocit tvojho tela – vnímať, kedy už nie si hladný, namiesto toho, aby si čakal, kým budeš úplne plný.
9 Logoterapia (Viktor Frankl)
„Kto má svoje prečo, unesie takmer každé ako.“ Zmyslom života je dať životu zmysel.
Frankl bol neurológ a psychiater. Prežil koncentračný tábor a jeho skúsenosť nie je „motivačná legenda“, ale brutálna realita. Kľúčovou myšlienkou logoterapie je nájsť vo svojom živote zmysel. Život nemá žiadny zmysel, záleží od nás, aký zmysel mu dáme.
Inšpirácia pre moderný život:
V čase krízy identity a nihilizmu nás Frankl učí, že máme „poslednú z ľudských slobôd“– vybrať si svoj postoj za akýchkoľvek okolností. Cieľom nášho života je teda dať vlastnému životu nejaký zmysel.
Môže to znieť trochu neurčito, ale koľko ľudí prechádza životom zo dňa na deň bez výrazného zmyslu? Chodia do práce, ktorú nemajú radi, robia veci, ktoré musia. Nemajú vo svojom živote zmysel…
10 Autonómny skepticizmus (Leary + osvietenstvo + Sokratovský dialóg)
„Mysli za seba a spochybňuj autority.“
Timothy Francis Leary (1920–1996) bol americký psychológ, autor a popredná postava kontrakultúry 60. rokov, známy najmä ako neúnavný propagátor psychedelických látok ako LSD a psilocybín.
Predtým, než sa stal „guruom“ LSD, bol uznávaným klinickým psychológom. Na Harvardovej univerzite založil Harvard Psilocybin Project, kde skúmal terapeutické účinky psychedelík na väzňoch (Concord Prison Experiment) a teológoch. Po prepustení z Harvardu v roku 1963 sa stal symbolom hnutia hippies. Preslávil sa heslom „Turn on, tune in, drop out“ (Zapni sa, nalaď sa, vypadni), ktorým nabádal k rozšíreniu vedomia a odmietnutiu spoločenských konvencií. Prezident Richard Nixon ho označil za „najnebezpečnejšieho muža v Amerike“. Leary bol opakovane zatýkaný za držbu marihuany a v roku 1970 dramaticky ušiel z väzenia v Kalifornii s pomocou radikálnej skupiny Weather Underground. V neskoršom období sa zameral na futurizmus, kyberkultúru a vesmírnu migráciu (koncept SMI²LE). Veril, že osobné počítače sú „LSD 90. rokov“.
„Turn on, tune in, drop out“
Toto slávne heslo nie je len o drogách, je to čistý taoistický odkaz v hippie šate:
Turn on (Zapni sa): Aktivuj svoje vedomie, vnímaj hlbšie úrovne reality (podobne ako Logos alebo Tao).
Tune in (Nalaď sa): Nájdi svoj flow a harmóniu s okolím.
Drop out (Vypadni): Osloboď sa od umelých spoločenských noriem a "hier", ktoré ti nedávajú zmysel (čistý Sokratov postoj k autoritám).
Fráza „mysli sám za seba a spochybňuj autority“ nie je len o rebelstve, ale o mentálnej hygiene a hľadaní pravdy. Timothy Leary, ktorý tento výrok preslávil, tým nemyslel slepý odpor, ale snahu nenechať si diktovať realitu inými
