Úvod / Články / Spoznaj svoje telo / Spoznaj svoje telo I. – Hormóny I.
Spoznaj svoje telo

Spoznaj svoje telo I. – Hormóny I.4

21.12.2010 pridal BorisB

Akou inou funkčnou oblasťou ľudského tela by sme mohli začať túto sériu článkov, ak nie endokrinológiou. Nechcem tu samozrejme do podrobna preberať bunkovú odpoveď na receptorových mechanizmoch, alebo písať presne z koľkých aminokyselín sa skladá štruktúra inzulínu, ale pokladám za doležité, aby každý rekreačný bodybuilder mal aspoň aké-také základné poznatky z tejto oblasti a tak mohol bližšie pochopiť súvislosti medzi tréningom, stravovaním, spánkom, abúzami (alkohol, drogy ai.) a celotelovou odpoveďou na tieto činnosti.


Nie nadarmo sa používa slovo hormón, je to odvodené z gréckeho “hormaó”, čo v preklade znamená poháňať. A tak to aj reálne funguje. Hormóny sú produkty metabolizmu endokrinných žliaz, ide o organické zlúčeniny, ktoré poháňajú cieľový orgán, respektíve tkanivo ku činnosti. Ide o chemické regulátory činnosti organizmu – či už ide o negatívnu reguláciu a teda spomalenie, blokovanie činnosti, alebo naopak pozitívnu reguláciu a teda zrýchlenie činnosti cieľových buniek. Tak isto funguje aj regulácia medzi samotnými endokrinnými žlazami. Okrem telových interakcíí samotných hormonálnych hladín v tele, poznáme napríklad  mechanizmus spätnej väzby, kedy samotný vyprodukovaný hormón spätnou väzbou reguluje činnosť žlazy – dá sa to predstaviť jednoducho tak, že vyprodukuje sa dostatok hormónov a tie samotné spätne zbrzdia ich vysokú produkciu a tá sa logicky zníži – negatívna regulácia. Naopak to (tzv. pozitivna regulácia) platí týmto princípom obdobne, s tým rozdieľom, že činnosť sa zvyšuje.

Možme si  ešte zbežne roztriediť hormóny aby v tom nebol zmätok.


Rozdeľme si ich napríklad podľa biochemickej štruktúry:


a.   Steroidná štruktúra – základom každej molekuly je steránový kruh (Alebo inak povedané, sterán obsahuje pre vačšinu nič nehovoriace striešky a šesťuholníky. Kto sa naučí chemický názov, môže si po polnoci v šenku podľa vyslovovania stanoviť hladinu alkoholu v krvi – cyklopentanoperhydrofenantrén). Ide tu o hormóny pre nás najviac známe – androgény (napr. testosterón),

Testosterón

estrogény (napr. estradiol)

Estradiol

ale tak isto pre širšiu verejnosť prekvapivo málo známe kortikosteroidy (glukokortikoidy a mineralokortikoidy) produkované tkanivom kôry nadobličky (kortiko – odvodené z latinčiny a je to neuveriteľné ale “cortex” po slovensky znamená kôra), ku ktorej sa dostaneme neskôr lebo je zaujimavé že na také malé tkanivo má pestrú škálu produkovaných hormónov – okrem toho, že v kôre sa v rozličných tzv. zónach (ale s detajlnejším rozdelením vás určite nebudem zaťažovať, to už by sme načreli do oblasti histologie) produkujú spomínané kortikosteroidné hormóny, produkujú sa tu aj androgény a estrogény – čiže mylné je si myslieť, že „pohlavné“ hormóny sa tvoria len v oblasti genitálu. Čo sa týka tohto je zaujímavé si pozrieť  vzorce androgénov a estrogénov. Zistíme, že majú veľmi podobné vzorce a z tohto sa dá vysvetliť  napr. jeden závažný jav,  ktorý často nastane po hormonálnej kúre v kulturistike – gynekomastia. Ide v princípe o to, že telo má určitú hladinu endogénneho, telom vyprodukovaného testosterónu v krvi. Po podaní syntetického testosterónu, respektíve jeho prekurzorov aby som bol presnejší, sa hladina niekoľkonásobne rapídne zvýši a takto sa umelo udržiava dlhšiu dobu. Toho testosterónu má telo prakticky neobmedzené množstvo, takže človek cvičí a nekatabolizuje, spí a nekatabolizuje, skrátka nastáva celodenný anabolizmus pretože ho má každá bunka k dispozícii vždy za každej situácie.

Avšak tuto je ten fígeľ (nehovorím teraz o tom ujovi, ktorý poskytuje rozhovory iba na 3-prúdovom stavenisku bez odstavného pruhu. Nie dialnici, kedže sú tam stále oranžové pruhy.). Tá hľadina sa totižto nedá presne stanoviť podľa aktuálnej potreby a v krvi sa toho testosterónu nachádza priveľa (nad využiteľnou hranicou). On sa potom dostane napríklad do pečene, kde sa  metabolizuje takzvanou biotransformáciou (pre vzdelania-chtivých spomeniem, že tam ide napr. o reakcie demetylácie a aromatizácie benzénového kruhu enzýmom aromatázou) a vznikne z toho čo? no náš nešťastník estrogén. Okrem tohoto javu je dôležitá napríklad redistribúcia podkožného tuku do ženského typu, ktorú tento estradiol a ostatné hormóny z tohoto oddielu podnecujú. Ale o tom nabudúce.
Späť k nadobličke. Tak isto vo vnútri, takzvanej dreni nadobličky  (predstav si tie nadobličky ako pomaranč – kôra a dreň) sa produkujú látky, ale s diametrálne rozdielnym charakterom – adrenalín, noradrenalín. Ide o látky nie len s inou funkciou, ale aj inou štruktúrou a tou je ďalšia skupina v rozdelení:

b.Amino štruktúra    Aminokyselinová štruktúra – tu sa rozpisovať zaisto nemusím, aminokyseliny každý z nás pozná, aj ich štruktúru, spomeniem len základný vzorec, kde nesmú chýbať molekuly –NH2 a –COOH v uhlíkovom reťazci. Poznáme aminokyseliny esenciálne – ktoré si telo nedokáže samo zosyntetizovať  a musia byť prijímané potravou (alebo práškom,tekutinou,tobolkami ako je to napr. U BCAA) a aminokyseliny neesenciálne - ktoré si telo dokáže vyrobiť. Zástupcov sme si už spomínali a je to teda napríklad adrenalín a noradrenalín.



c.    Glykoproteínová štruktúra –  z názvu, šikovnejiší vydolujú základ molekuly – glyko - ide o sacharidovú časť, proteín – ide o bielkovinovú časť.

Ilustračné foto

Zástupcu spomeniem napríklad TSH, čiže tyreotropný hormón – ide o hormón produkovaný hypofýzou (presnejšie jej časťou – adenohypofýza) a zapája sa do oplyňovania metabolizmu  a produkcie hormónov štítnej žlazy.

Ilustračné foto

d.    Peptidová štruktúra -  tak isto aj v tomto prípade, z názvu možme vyčítať všetko podstatné, čo sa týka štruktúry – tieto hormóny existujú na podklade rozlične dlhých aminokyselinových úsekoch – peptidoch, v ktorých sú aminokyseliny spojené väzbou CO-NH  (ako som už spomenul, aminokyseliny obsahujú naviazané –COOH a –NH2, takže vo voľnom preklade do zrozumiteľnej reči - v jednej aminokyseline sa zmení táto (-NH2) skupina na –NH a v druhej –COOH  na – CO, odštiepi sa logicky H (vodík) a OH a teda dokopy výsledné H2O, a teda stará známa voda. Tieto konce sa teraz možu spojiť dokopy a vznikne väzba CONH a takto to pokračuje ďalej, až kým nie sú v rade tie správne aminokyseliny a nevznikne z toho funkčný peptid – napr. inzulín, glukagón atď.). Ako výstavných zástupcov spomeniem nami veľmi obúbených kamošov – inzulín alebo rastový hormón, tzv. somatotropný hormón – hormóny kopúce za tím priaznivcov anabolizmu. A práve pri týchto hormónoch som sa stretával pravidelne s častovaním “steroidy”, pričom tí ľudia ktorí to tak mylne nazývajú očividne nemajú páru  o štruktúre hormónov a nazývajú týmto slovom každú formu dopingu. Rasťák nie je steroid, ale peptid!

Ilustračné foto

Taktiež poznáme rozdelenia podľa účinku ( regulačné hormóny regulujúce endokrinné žlazy a tvorbu hormónov v nich, alebo priamo pôsobiace hormóny – glukagón, antagonista inzulínu), alebo podľa spôsobu sekrécie – kam sa hormón vyplaví, akou cestou sa dostane ku cieľovému tkanivu atď.

Tak a tento náročný úvod máme za sebou. Je mi jasné, že veľa informácii spomenutých v článku sú veci neznáme, náročné na pochopenie a zapamätanie – mne to tiž veľmi dlho trvalo kým som si to osvojil a aspoň z časťi zapamatal – a to z ďaleka neovládam ani tisícinu. Dúfam však, že aspoň niečo si z tejto sérii článkov odnesieš. Neskôr ti to može pomôcť v zorientovaní sa v tejto a s ňou súvisiacich oblastiach.
Načrtnem ešte ako bude prebiehať pokračovanie. Ako pri vačšine problematík, aj tu si treba určiť nejaký systém a preto vás skúsim oboznámiť s každým endokrinným orgánom jednotlivo, od hora dolu. Logicky musíme začať v oblasti hlavy (hypotalamus, hypofýza..)  a postupne sa budeme dostávať stále nižšie, cez oblasť krku ( štítna žláza), hrudník (týmus,srdce), brušnú dutinu (črevo, tukové tkanivo – áno aj oni produkujú hormóny) a tak ďalej, až po oblasť pre mužov najcennejšiu – a tým nemyslím semenníky … myslím samozrejme ženský genitál.

Krátka sumarizácia oblastí, ktorými sa nabudúce budeme postupne zaoberať:


1.    Endokrinná os HYPOTALAMUS -> HYPOFÝZA -> ŠPECIFICKÝ ENDOKRINNÝ ORGÁN
Začíname pri tom najhlavnejšom bode, kde to všetko začína a poháňajú sa tu vo veľkom endokrinné bunky k činnosti.
2.    EPIFÝZA
3.    ŠTÍTNA ŽLAZA
4.    PRÍŠTITNÉ TELIESKA
5.    TÝMUS – DETSKÁ ŽLAZA
6.    NADOBLIČKY
7.    PANKREAS
8.    GENITÁL ŽENY A MUŽA
9.    ATYPICKÉ HORMÓNY (produkované v srdci, obličkách, tukovom tkanive ai.)

Ilustračné foto

Komentáre

  • Peter 22.12.2010 07:31:40

    danke Boris.Este otazka,budes pisat o jednotlivych hormonoch samostatne,aleboto das dokopy podla funkcie

  • Valihora 22.12.2010 09:53:39

    Zabitý článok. Ďakujeme Bobo! Super.

  • Schlesso 22.12.2010 10:23:24

    Super aj mne sa pacil. Akurat by som tam dal menej odbornych vyrazov a viac citatelnejsie pre normalneho cloveka. Mozno nakoniec literaturu popr.linky z ktorych si cerpal..

  • cold 29.12.2010 16:23:37

    Pekny članok, ale prosim autora nech sa na mna neurazí je dosť zbytočný. Pri jeho čítaní som si pripadal ako ked som sa učil na skušku z fyziologie. Proste ako keby som čítal skriptá. Dakujem ale už viac neprosím :-)

  • Rome 17.02.2012 16:18:36

    :D na moju vydretu hlavu je to moc hard asi:D..ja som pochopil mozno 1/20z toho:D

  • Tomáš 18.05.2012 21:45:01

    napriklad ja studujem prvy rocnik mediciny a mne ten clanok dal vela (aj taky ludia citaju fitmagazin :D)...diky Boris, len tak dalej :)

  • Nikola 04.01.2013 07:36:56

    Pre niekoho zopaknutie pre niekoho novinka, jednoznacne vyborny clanok.. rada sa k nemu vratim :-)

  • devil-mind1488 10.02.2013 11:40:28

    Cold29 .. má pravdu ... čistá prednáška z Fyziológie keď som chodil na Fakultu športu :) moc odborných výrazov a málo kto tu z nás ten predmet mal , alebo skúma tak podrobne telo :) ale predsa je to článok Spoznaj svoje telo tak že článok na pravom mieste ;-) a kto chce ísť na vyššiu úroveň posilňovania nemal by len čítať o bielkovinách, sacharidoch, tukov, tréningu, ale spoznať hlavne svoje telo ! tým pádom vie ako tieto látky v tele reagujú a dostane sa mu na koreň toho všetkého :) ale dúfam, že teraz chalani vo fitku sa budú baviť aj o trošku Fyziológie človeka

Pridať komentár

Ak chcete vložiť komentár, musíte sa prihlásiť

O nás

Máš pre nás zaujímavú ponuku na spoluprácu? Neváhaj a kontaktuj nás na našej emailovej adrese:

info@fitmagazin.sk

Otázky ohľadom výživy, tréningu a doplnkov smerujte na naše fórum.

A hlavne nám nevolaj na:

+421 912 345 678 90

Newsletter

Zaregistrujte vašu e-mailovú adresu a dostávajte najnovšie informácie z oblasti fitness a športovej výživy.

Reklama

Reklamu na Fitmagazin.sk zabezpečuje spoločnosť Wake Up Advertising, spol. s.r.o.

Kontaktná osoba:
František Hurný
Sales Manager
M +421 908 703 827
frantisek.hurny@wakeup.sk

Cenník v PDF »

Nájdeš nás aj na:

Twitter Facebook Google+
Úvod · Články · Videá · Fórum · eShop · O nás · Kontakt © 2012. FitMagazin.sk. Všetky práva vyhradené.