Kulturistika - stredoškolská odborná práca
26.01.2012 pridal Administrator
Úvod
Cieľom mojej práce je oboznámiť ľudí, ktorí sa nevenujú kulturistike, o tom, čo to vlastne kulturistika je a čo všetko musí spraviť kulturista pre to, aby dobre vyzeral a ako vlastne vyzerá taký život kulturistu. V tejto práci sa taktiež dozviete, ako sa taký človek stravuje, trénuje...
História
Kulturistika je pomerne mladý šport, no s dlhou históriou, keďže starostlivosťou o svoje telo sa ľudia zaoberali už v staroveku. Cvičenia so závažiami praktizovali už v starovekom Egypte, aj keď slúžili hlavne na rozvoj sily a zlepšenie kondície. Neskôr, v Antickom Grécku vznikol tzv. ideál kalokagatie – rovnomerný rozvoj osobnosti, po telesnej aj duševnej stránke, kde sa okrem sily kládol dôraz aj na estetickosť postavy. Cvičenie sa postupne rozšírilo aj do iných krajín, hlavne ako prostriedok na zvyšovanie kondície armády a bežnej populácie.
Eugene Sandow a prvé súťaže
Koncom 19. storočia "dvíhanie závaží" prerástlo do populárnej formy zábavy. Uskutočňovali sa rôzne súťaže, kde siláci demonštrovali svoju silu dvíhaním bremien a činiek. Hlavným cieľom ich tréningu bola sila. Nevedeli nič o výžive a preto ich postavy boli často v rozpore s antickými ideálmi - neforemné a ťažkopádne.
Vtedy sa na scéne objavil Eugene Sandow, tiež silák, ktorý ako prvý okrem fyzickej sily kládol dôraz aj na estetickosť a vyváženosť postavy. Stal sa prvým propagátorom kulturistiky v Európe, neskôr aj v Amerike. Počas jeho kariéry výrazne vzrástol záujem o budovanie tela medzi bežnou populáciou.
Prvá súťaž v kulturistike sa uskutočnila v roku 1891 v Londýne a jej hlavným organizátorom bol práve Sandow. Okrem klasických siláckych disciplín nastúpili na scénu aj kulturisti v súťaži o najlepšiu postavu. Hodnotili sa tieto aspekty:
- celkový svalový rozvoj,
- rovnomernosť a vyváženosť jednotlivých partii
- kvalita a rys jednotlivých vláken
- celkový zdravotný stav
- a stav pokožky
Víťazom sa stal William L. Murray, ktorý okrem finančnej odmeny získal aj sošku zakladateľa – Sandowa. Dnes je táto soška udeľovaná víťazovi Mr. Olympia.
30. roky
V 30-tych rokoch záujem ľudí o kulturistiku opäť vzrástol. Stúpol predaj činiek a iných tréningových pomôcok a objavili sa aj nové tréningové metódy. Popri tmavých činkárňach sa začali rozširovať aj novodobé telocvične. Kulturisti často trénovali a predvádzali svoje postavy aj na plážach, najznámejšou v tomto smere je tzv. „Muscle Beach“ v Kalifornii.
Okrem Sandowa kulturistiku propagovali aj ďalšie osobnosti ako Bernarr Macfadden, vydavateľ časopisu "Physical Culture", a známy silák Charles Atlas.
V roku 1939 Amatérska Atletická Únia (AAU) zorganizovala súťaž Mr. America.
Okrem postavy museli súťažiaci prezentovať aj primeraný rozvoj silových schopností v rôznych disciplínach. Víťaz z roku 1940, John Grimek, sa prezentoval dovtedy nevídaným svalovým rozvojom, ktorý prilákal mnohých fanúšikov, aj keď stále sa objavovalo veľa skeptikov.
Vtedy sa zjavil Steve Reeves, ktorý sa okrem víťazstva na Mr. America a novovzniknutej Mr. Universe uplatnil ako hviezda Hollywoodskych filmov. Preslávil sa najmä postavou Herkula.
V roku 1946 založil Ben Weider medzinárodnú kulturistickú federáciu (IFBB). V roku 1950 vnikla aj amatérska federácia NABBA. Od roku 1965 IFBB organizuje súťaž MR. Olympia, kde sa prezentujú tí najlepší profesionálni kulturisti. Prvým víťazom sa stal Larry Scott. V 70. rokoch sa IFBB vyprofilovala ako dominantná kulturistická organizácia na celom svete. Celkovo sa toto obdobie (60. – 70. roky) označuje ako "Zlatá Éra Kulturistiky". Okrem vzniku Mr. Olympia sa pod to podpísala aj popularita kulturistov ako Arnold Schwarzenegger, Franco Columbu, Frank Zane a Dave Draper trénujúcich v Gold Gyme v Kalifornii.
Arnold Schwarzenegger je dnes vnímaný ako najvýznamnejšia osobnosť kulturistiky. Ako sedemnásobný Mr. Olympia sa preslávil aj ako hviezda akčných filmov a neskôr začal budovať kariéru v politike.
Prepojenie kulturistiky s filmovým priemyslom, o ktoré sa pričinili už Steve Reeves a hlavne Arnold, sa prehĺbilo v 80 rokoch. Filmové hviezdy ako Silvester Stallone a Chuck Norris, podobne ako atléti Ben Johnson a Carl Lewis, známi svojimi svalnatými postavami, otvorene podporovali telesné cvičenia a zdravý životný štýl.
Vývoj napredoval ďalej. Vznikali nové tréningové metódy a pretekári sa prezentovali stále väčším svalovým objemom. Lee Haney zvíťazil v roku 1984 na Mr .Olympia s telesnou hmotnosťou okolo 109kg (240 libier). V prvej polovici 90. rokov dominoval na Olympii Angličan Dorian Yates s hmotnosťou 118kg (265 libier). Dosiahol to vďaka vysoko intenzívnemu tréningovému princípu Heavy Duty, ktorý zahŕňa krátke tréningy s nízkym počtom sérii, ale vo veľmi vysokej intenzite.
Bol to akýsi protiklad k víťazom Olympie zo 70 rokov, ktorí preferovali vysoký tréningový objem (Schwarzenegger a spol. často trénovali dvojfázovo, vyše 3 hodiny denne). Dnešní pretekári, čo sa týka svalovej hmoty, posunuli hranice ešte ďalej.
Tréning
Tréning je jednou z troch vecí, ktorú musí mať človek, ktorý sa z akéhokoľvek dôvodu rozhodol cvičiť, zvládnutú. To, čo cvičiť a ako cvičiť, je veľmi dôležité vedieť už pred prvým príchodom do posilňovne. No celá veda posilňovania nie je založená len na samotnom tréningu. Okrem neho totiž dôležitú úlohu zohráva tiež kvalitná strava a regenerácia.
V prvom rade si osvojme správne názvoslovie:
Opakovanie – predstavuje pohyb potrebný na vykonanie daného cviku
Séria – je to súbor opakovaní
Cvik – určuje, popisuje, ako vykonám a čím (na akom prístroji a pod.) cvičenie (zaťaženie) na danú svalovú partiu
počet opakovaní
To, koľko opakovaní je pre naše potreby ideálne, je veľmi individuálne. Svalstvo každého človeka reaguje inak na rôzne formy tréningu, preto nie je jednoznačne dané, koľko robiť opakovaní. Vo všeobecnosti, ale platia tieto zásady:
1 - 3 opakovania rozvíja silu
4 - 6 opakovaní rozvíja silu a objem
8 - 10 opakovaní rozvíja objem
12 - 15 opakovaní slúži na rysovanie resp. vytrvalostné vlastnosti svalu
Z uvedeného vyplýva, že silový športovci, napr. vzpierači budú cvičiť s nízkym počtom opakovaní, naproti tomu, tí vytrvalostní uprednostnia veľký počet opakovaní. Kulturisti sa budú pohybovať v rozmedzí 6 až 12 opakovaní. Samozrejme, ako už bolo spomenuté, je veľmi individuálne, aký je ten ideálny počet. No, je dobré, ak pri tréningu svalovej partie v rôznych cvikoch používame rozdielny počet opakovaní.
Rýchlosť opakovaní
Ďalšou dôležitou vecou, pri ktorej sa treba zamyslieť je rýchlosť opakovaní. Štandardné tempo je 3-1-3 (3 sekundy dvíhanie-pozitívna fáza) - 1 sekunda pauza - 3 sekundy uvoľňovanie (negatívna fáza). Rýchle opakovania (rýchlejšie ako 3-1-3) umožňujú dvíhanie väčších hmotností, čo sa využíva pri silovom tréningu. Pomalé opakovania (pomalšie ako 3-1-3) neumožňujú dvíhať takú záťaž ako rýchle opakovania. Ich výhodou je väčšie zaťaženie svalových vlákien, teda objemový tréning.
Veľmi dôležité je spomenúť tiež spôsob cvičenia, ktorý používa mnoho ľudí a to v pozitívnej fáze zdvihu (v ktorej sa záťaž pohybuje proti smeru gravitácie) by malo byť tempo čo najrýchlejšie možné, za predpokladu kontrolovaného a správne vykonaného pohybu v zodpovedajúcej dráhe a v negatívnej fáze pohybu (záťaž sa pohybuje v smere gravitácie) by malo byť tempo pomalšie.
Dĺžka prestávok medzi sériami
Dĺžka prestávok medzi sériami závisí od použitej záťaže a od momentálnej tréningovej kondície cvičenca. Platí, že pri dĺžke prestávok medzi sériami:
do 1 min. trénujeme silovú vytrvalosť a dynamickú silu
2 - 3 min. trénujeme hypertrofiu, silu
3 - 5 min. trénujeme maximálnu silu
Čím väčšiu prestávku budeme mať medzi sériami, tým viac vládzeme pri nasledujúcej, pre kulturistov v bežnom tréningu je ideálna asi 2 až 3 minúty.
Počet sérií a počet cvikov
Tu to nie je také všeobecné. Veľké svalové partie potrebujú viac sérií na precvičenie, menšie menej sérií. Taktiež rôzne tréningové variácie používajú rozdielny počet sérií a cvikov. Pre začiatočníkov je optimálne precvičiť svalové partie pri 3 až 6 sériách rozdelených v 1 až 2 cvikoch. Pre pokročilejších je to 6-10 sérií rozdelených v 1 až 3 cvikoch. Postupom času sa počet sérií a cvikov môže zvyšovať. Najmä pri začiatočníkoch je potrebné dávať pozor na pretrénovanosť.
Dýchanie
Dýchanie je v procese tréningu veľmi dôležité. Správne dýchať pri cvičení sa musí naučiť každý športovec. Dýchanie zabezpečuje prísun čerstvého kyslíku do svalov, a odvod oxidu uhličitého z tela. Pri nesprávnom dýchaní, či dokonca zadržiavaní dychu dochádza k rýchlemu oslabeniu organizmu, k začervenaniu tváre a až k mdlobám (odpadnutie).
Rozlišujeme tri typy dýchania:
nádych v negatívnej fáze pohybu (pri uvoľňovaní)
nádych v pozitívnej fáze pohybu (pri dvíhaní záťaže)
prirodzené dýchanie podľa potreby (pri posledných opakovaniach v ťažkej sérií)
To, kedy sa nadýchnuť a kedy vydýchnuť nie je 100 percentne určené, no vo všeobecnosti sa treba nadychovať pri uvoľňovaní, a postupne vydychovať pri dvíhaní záťaže. No dá sa to aj zameniť podľa toho, ako to samotnému človeku vyhovuje, podstatné je, aby sme pravidelne dýchali!
Nezabúdajte sa pred každým tréningom dobre zahriať rozcvičkou, aby sa prekrvili a okysličili svaly. A po tréningu je treba odcvičené partie trochu ponaťahovať (strečing)!
Tréningový plán
Tréningový plán, čiže plán čo a kedy cvičiť je dôležitou vecou, ktorú si každý človek zostavuje podľa seba. Vychádzať sa dá z rôznych metodík tréningu. Nižšie je prehľad niekoľkých tréningových plánov, ktorými sa dá inšpirovať:
1. deň: Prsia + ramená + triceps, 2. deň: Chrbát + biceps, 3. deň: Nohy
1. deň: Prsia + biceps, 2. deň: Ramená + triceps, 3. deň: Chrbát, 4. deň: Nohy
1. deň: Prsia + biceps, 2. deň: Chrbát + triceps, 3. deň: Ramená + nohy
1. deň: Prsia + biceps, 2 deň: Chrbát + ramená, 3 deň: Triceps + nohy
1. deň: Prsia + triceps, 2. deň: Chrbát + ramená + trapéz, 3. deň: Biceps + nohy
1. deň: Biceps + triceps, 2. deň: Chrbát + ramená, 3. deň: Nohy
1.deň, Prsia, 2. deň: Biceps, 3. deň: Triceps, 4 deň. Chrbát, 5. deň: Ramená, 6 deň: nohy
Brucho môžeme cvičiť v ktorýkoľvek deň a to buď pred cvičením alebo aj po cvičení.
Medzi kompletným odcvičením plánu a začiatkom ďalšieho cvičenia je dobré mať aspoň jeden voľný deň, no tento deň sa dá posunúť aj na deň po odcvičení dvoch trojdňových plánov (napr. to môže byť nedeľa, ak cvičíme od pondelka).
Strava
I keď by sa mohlo zdať, že základom úspechu je kvalitný tréning, nie je to úplne tak. Ešte dôležitejšie ako dobre odcvičiť je dobre a kvalitne sa stravovať. Strava kulturistu, alebo aj človeka, ktorý si dá záležať na zdravej strave, musí byť vyvážená, plná bielkovín, kvalitných sacharidov a s čo najmenším množstvom tuku. O tom koľko bielkovín, či sacharidov by mal človek denne zjesť sa zaoberajú mnohé štúdie. Zhodujú sa v tom, že človek, ktorý posilňuje by mal denne zjesť približne 2 gramy bielkovín na 1 kg váhy a 4 až 6 gramov sacharidov na 1 kg váhy. Samozrejme množstvo skonzumovaného tuku by malo byť čo najnižšie, ale s prihliadnutím na to, že telo potrebuje denne minimálne 50 gramov tuku pre správnu činnosť celého organizmu, hlavne mozgu.
Bielkoviny (Proteíny)
Jednu z troch hlavných zložiek potravy tvoria bielkoviny, ktoré sa skladajú z aminokyselín. Práve oni sú základným stavebným prvkom svalov. Bez stáleho príjmu kvalitných bielkovín si nijaký kulturista neporadí. Bielkoviny sa delia na rastlinné a živočíšne. Rozdiel medzi nimi je ten, že živočíšne bielkoviny obsahujú všetkých 20 dôležitých aminokyselín, kým rastlinné nikdy neobsahujú všetky aminokyseliny naraz. Preto sú živočíšne bielkoviny lepšie stráviteľné a využiteľné a potrebujeme ich zjesť menej než rastlinných, aby sme dosiahli rovnaký účinok. Ak sa chcete stravovať čisto rastlinnými bielkovinami, musíte si dávať pozor, aby ste skonzumovali všetky druhy aminokyselín, inak z nich telo nemá plnohodnotné využitie.
Množstvo bielkovín, ktoré skonzumujeme by malo byť približne 2g/kg váhy, no u začiatočníkov, čo sa kulturistiky týka, alebo ľudí, ktorí chodia do fitka, alebo sa chcú len zdravo stravovať by mal byť príjem bielkovín aspoň 1,5g/kg váhy. Samozrejme príjem u ťažkých kulturistov by mal byť na hranici 3 - 4g/kg váhy (4 už je ale úplný hard core na hranici stráviteľnosti organizmu). Medzi potraviny, ktoré sú bohaté na kvalitné živočíšne bielkoviny patria najmä vajcia a mlieko, potom je to kuracie mäso, chudé hovädzie mäso, tvaroh ako aj ostatné mliečne výrobky (napr. syry). Zdrojom rastlinných bielkovín sú napr. strukoviny, orechy a obilniny. Nesmieme ale zabúdať, že využiteľnosť bielkovín nie je nikdy 100 percentná. Vhodnou kombináciou jedál s kvalitnými sacharidmi sa môže využiteľnosť bielkovín vyšplhať na 60 alebo až 80 %.
Sacharidy
Druhou z troch hlavných zložiek potravy sú sacharidy. Bez sacharidov by sa taktiež človek nezaobišiel pretože sú hlavným zdrojom energie pre telo. Bez nich by sme teda nevládali cvičiť aj napriek tomu, že sme pojedli množstvo bielkovín. Sacharidy sú tiež veľmi dôležitým prvkom pri trávení a využívaní bielkovín. Sacharidy sa delia na jednoduché (monosacharidy), zložité (polysacharidy) a na oligosacharidy. Medzi monosacharidy patrí napr. cukor (100% sacharóza), glukóza, fruktóza, galaktóza a maltóza. Medzi polysacharidy patrí napr. zemiakový škrob, ale obsahuje ho hlavne zelenina, ovocie, obilniny a strukoviny. Pre zdravo sa stravujúcich ľudí sú dôležité hlavne polysacharidy, pretože ich rozloženie v organizme trvá niekoľko hodín, počas ktorých poskytujú telu energiu, na rozdiel od monosacharidov, ktoré sú okamžitou energiou, teda s krátkym využitím a najviac viažu tuky. Množstvo sacharidov, ktoré by sme mali denne prijať je približne trojnásobok počtu bielkovín.
Tuky
T
uky sú treťou dôležitou zložkou stravy. Tie sú ale pre náš organizmus viac na príťaž ako na osoh. Množstvo potravín obsahuje veľa tuku , hlavne sladkosti a mastné mäso. Pri stravovaní je treba dávať pozor, aby sme neprijímali veľa sladkých jedál plných cukru spolu s mastným jedlom, pretože to je najlepšia kombinácia, aby sa nám okolo pásu vytvorila pneumatika. Klasickým príkladom sú koláče, ktoré obsahujú množstvo rastlinného, alebo živočíšneho tuku a ešte viac cukru. Malé množstvo tuku je ale nevyhnuté, pretože zabezpečuje chod celého organizmu a hlavne mozgu, pričom jeho množstvo by malo denne predstavovať zhruba 100g.
Počet jedál
Začiatočníci, ale i všetci zdravo sa stravujúci ľudia by mali mať denne tri hlavné jedlá + nejakú desiatu a olovrant, čiže dokopy 5 jedál. Pokročilým sa odporúča jesť každé 2,5 až 3 hodiny. Stravovať sa treba vyvážene, teda aby v každom jedle boli zastúpené všetky zložky potravy v primeranom množstve. Samozrejme porcie, ktoré zjeme musia byť primerané, aby sme nezjedli príliš veľa energie, ktorá by sa premenila na tuk. Ako jedno jedlo sa dajú rátať aj doplnky stravy (proteínový nápoj, gainer...).
Strava pred a po tréningu
3 - 4 hodiny pred tréningom by v našej strave nemali chýbať polysacharidy, ktorých energia sa v tele uvoľňuje postupne. Tesne pred tréningom je dobré skonzumovať monosacharidy, ktoré dodajú rýchlu energiu, pretože počas tréningu sa môže stať, že telo vyčerpá celú zásobu inzulínu a bude ho potom uvoľňovať zo svalov a to je nežiaduci efekt, ktorému treba zabrániť. Po tréningu je dobré zjesť stravu bohatú na bielkoviny a kvalitné sacharidy, aby sa do vyčerpaného tela dostali stavebné a regeneračné látky.
Regenerácia
Nezanedbateľnú úlohu pre športovca hrá tiež regenerácia. Svaly totiž nerastú v posilňovni, ale keď človek spí, za predpokladu, že sa správne stravuje. Človek by mal denne spať 8 hodín. Nie je na škodu, keď je čas, pospať si aj okolo obeda. Telo sa počas spánku "opravuje", teda obnovuje poškodené svalové vlákna. Ku regenerácii môžeme priradiť aj zdriemnutie, "leňošenie" a rôzne masáže. Medzi aktívnu regeneráciu zaraďujeme rôzne druhy telesnej aktivity, napr. plávanie, beh, chôdza atď. Nedostatok spánku môže viesť k pretrénovaniu organizmu. V tele sa trénovaním nahromadí veľa kyseliny mliečnej a to môže spôsobiť aj svalovú horúčku, alebo zvýšenú teplotu. Je dôležité spomenúť potrebu minerálov a solí v organizme, ktorá viaže vodu, a tým udržuje vo svaloch minerály a vodu, ktorá je základným predpokladom rastu svalov. Nezabúdajte na pitný režim!
Doplnky stravy
Okrem klasickej stravy sa s rozvojom kulturistiky vyvinuli aj preparáty, ktoré dopĺňajú nedostatky stravy. Takýmto prostriedkom hovoríme doplnky stravy, pretože ich nemôžeme užívať ako náhradu, len ako doplnok. Tieto doplnky sa dajú rozdeliť do niekoľkých kategórií. Patria tu napr. sacharidy, bielkoviny, aminokyseliny, spaľovače tuku, kreatín atď. Kreatín je asi najviac preskúmaná látka, pretože dokáže zvýšiť silu a natlačiť do svalov vodu, ktorá je potrebná pre ich rast.
O vhodnosti týchto preparátov sa ale vedú výskumy. A tak ako majú svojich zástancov, tak majú aj svojich odporcov. Tí tvrdia, že sú viac na škodu ako na úžitok, pretože zanášajú organizmus a môžu spôsobovať radu vedľajších účinkov.
Osobitnou skupinou sú anabolické steroidy, rastové hormóny a ďalšie takéto "látky". Steroidy a im podobné suplementy totižto nesú so sebou riziko poškodenia zdravia. I keď majú svoje účinky na silu a objem kulturistu, svojimi vedľajšími účinkami mu môžu poriadne uškodiť.
O účinkoch, vplyve, a vhodnosti rôznych doplnkov stravy by sa dalo toho mnoho, mnoho popísať a asi každý človek má na nich svoj názor. Jedno je ale isté, že NIČ na svete z vás neurobí Arnoldov ani iných superborcov bez námahy, tvrdého, dobre pripraveného tréningu. Dá sa to len dlhoročným poctivým dodržiavaním náročného životného štýlu.
Proteín - Proteíny (bielkoviny) sú základnými stavebnými prvkami svalov, preto im musíme venovať náležitú pozornosť. Skúsení športovci si ľahko vyrátajú, že získať 1,5 až 2 gramy kvalitných bielkovín na kilo telesnej váhy zo stravy nie je nič jednoduché. Neostáva im preto nič iné len siahnuť po nejakom doplnku. Mnoho výrobcov preto ponúka nespočetné množstvo rôznych proteínov. Medzi nimi je nutné si vedieť vybrať, či chceme srvátkový (rýchlo stráviteľný) alebo vaječný (pomalo stráviteľný) proteín. Najkvalitnejšie prípravky obsahujú až 82% bielkovín s minimom sacharidov a tukov. Okrem toho proteínové prípravky obsahujú mnoho ďalších látok podporujúcich ich kvalitné strávenie.
Gainer - Gainery sú tipy doplnkov, ktoré na rozdiel od proteínov obsahujú veľké množstvo sacharidov (polysacharidov). Kvalitnejšie gainery obsahujú 2/3 sacharidov a 1/3 bielkovín s minimom tukov. Sú vhodné najmä pre chudých ľudí, ktorí majú problém s naberaním váhy a je dôležité podotknúť, že zavodňujú svalstvo (voda je vo svaloch dôležitá, pretože len dobrou hydratáciou môžu svaly regenerovať).
Kreatín - Kreatín je látka, ktorá sa prirodzene tvorí v ľudskom organizme. Prísun kreatínu do tela spôsobuje rýchly nárast sily a preto je medzi športovcami veľmi obľúbený. Kreatín je vyrábaný v mnohých verziách a s rôznymi účinkami.
Aminokyseliny - Proteíny sa skladajú z aminokyselín. Aminokyselín existuje niekoľko stovák, ale pre športovcov je dôležitých asi 20 druhov. Výrobky s obsahom aminokyselín teda doplňujú potrebné aminokyseliny a tým umožňujú telu rýchlu po tréningovú regeneráciu. Výrobkov s obsahom aminokyselín je veľké množstvo a s rôznym účinkom a v rôznych vyhotoveniach.
Spaľovače tukov - Názov týchto prípravkov napovedá k čomu sú vyrobené. Spaľovače tukov majú za úlohu spaľovanie tukov, ale aj využívať energiu zo spálených tukov pri tréningu. Najúčinnejšia látka v týchto prípravkoch je L-Karnitín.
Kĺbová výživa - Opotrebovanie kĺbov spôsobuje dlhoročný tvrdý tréning. U pokročilých športovcov sa často vyskytuje opotrebovanie rôznych kĺbov, najmä kolien a ramien (okrem toho spomeňme lakte, predlaktie, kĺbiky prstov a tiež bedrové kĺby). Kĺbová výživa znižuje riziko opotrebenia kĺbov na minimum.
Tribulus - Tribulus je látka, ktorá zvyšuje obsah testosterónu v tele. Testosterón je zodpovedný za tvorbu svalov a telo si ho dokáže vytvoriť aj samé zo stravy. Tu ale musím spomenúť riziko užívania takéhoto druhu prípravkov. Totižto zvyšovanie hladiny umelého testosterónu má za následok postupné znižovanie hladiny prirodzeného testosterónu tvoreného telom. Pri vysadení tribulusu hladina umelého testosterónu rýchlo klesá, zatiaľ čo sa hladina prirodzeného testosterónu zvyšuje len pomaly. To má za následok stratu energie a svalstva na dobu, kým sa hladina testosterónu vyrovná, buď prirodzene, alebo ďalšou dávkou tribulusu. Okrem toho užívanie látok podporujúcich tvorbu testosterónu môže zapríčiniť aj impotenciu!!! (Ak spomínam umelý a prirodzený testosterón tak myslím ten istý len odlišujem jeho pôvod)
Steroidy - Väčšina steoridov sú tak ako aj tribulus založené na zvyšovaní umelého testosterónu, akurát sú ešte účinnejšie. A tak isto môžu spôsobiť impotenciu a zničiť kardiovaskulárny systém. Okrem toho sú aj zakázané a ani sa mi nechce písať ďalej, aké riziko podstupujú hlúpi chlapci, ktorí ich užívajú.
Súťaže – Mr. Olympia
Mr. Olympia je medzinárodná kulturistická súťaž, ktorá je každoročne organizovaná Medzinárodnou kulturistickou federáciou (IFBB).
Víťazstvo je považované za najprestížnejšiu možnú poctu v profesionálnej kulturistike. Na počiatku súťaže Mr. Olympia stojí Joe Weider, ktorý chcel umožniť víťazom súťaže Mr. Universe pokračovať v súťažení a zarábaní peňazí. Prvý ročník Mr. Olympia bol v roku 1965 v New Yorku. Najúspešnejšími účastníkmi sú Ronnie Coleman a Lee Haney - obaja majú zhodne 8 titulov. Zo Slovákov sa zatiaľ najlepšie umiestnil Jozef Grolmus (10. miesto) v roku 1985.
Aktuálnym držiteľom titulu Mr. Olympia je Phil Heath.
Svaly ľudského tela
Ľudské telo sa skladá z množstva svalov, no pre kulturistov sú podstatné tie, ktoré zabezpečujú pohyb. Inak povedané sú to dynamické svaly (na rozdiel od statických, ktoré nám napr. umožňujú sedieť, alebo stáť). Na obrázku nižšie sú vyobrazené svaly, na ktoré by sme nemali pri tréningu zabudnúť, aby bola naša postava dobre vypracovaná.
Slovenskí Kulturisti
Pavol Jablonický je významný slovenský kulturista, ktorý má české občianstvo a reprezentuje Českú republiku. Bol prvým profesionálnym kulturistom v Československu. Z počiatku ho trénoval v Prešove v istom paneláku na Sabinovskej ulici jeho starší poradca a "tréner" Jozef Sztankay(10 rokov súťaženia, okolo 300 súťaží v medzinárodných a domácich pretekoch), ktorý zasvätil Jablonického do sveta kulturistiky, ukázal mu základné tréningové a stravovacie metódy a ukázal mu správnu cestu. Videl v ňom talent, preto sa ho "uchytil" a začal mu pomáhať. Jeho talent, pracovná disciplína a hlavne skromné vystupovanie sú mnohým mladším fanúšikom sympatické a vidia v ňom svoj vzor. Je pravdou, že v kulturistickom svete je len veľmi málo kulturistov s takou dlhou športovou históriou a aktívnou kariérou, najmä vzhľadom na to, že ide o veľmi náročný šport fyzicky, psychicky i finančne. Pavol Jablonický je skutočnou legendou československej kulturistiky a výborným reprezentantom kulturistiky u nás i vo svete.
Jaroslav Horváth je jeden z najúspešnejších slovenských kulturistov a prvým Slovenským profesionálom. Vynikal veľmi sympatickým vystupovaním, veľmi dobrými proporciami a súmernosťou postavy a aj výborným pózovaním. Predtým, ako začal s kulturistikou, 10 rokov sa venoval zápaseniu, v juniorskej kategórii sa stal majstrom Česko-Slovenska. V roku 2008 a aj v roku 2009 komplikovali Jarovi Horváthovi prípravu na súťaže zranenia, a rok 2009 musel vďaka zraneniu ukončiť pred tým, ako začal so súťažnou prípravou. Jaroslav Horváth s obľubou štartuje na súťažiach v Austrálii a na Novom Zélande, kde podľa jeho vlastných slov rozhodcovia posudzujú objektívnejšie pretetekárov. Na svoje prvé víťazstvo medzi profesionálmi však ešte čaká a je otázne, či sa ho vzhľadom na zranenia aj dočká.
Adam Cibuľa je slovenský reprezentant v kulturistike rómskeho pôvodu, ktorý v súčasnosti súťaží v kategórii do 65 kg. Adam Cibuľa je veľmi talentovaný a veľmi kontroverzný. Viackrát sa nedostavil na vrcholné súťaže, na ktoré trénoval a poctivo sa pripravoval so svojim trénerom Dušanom Ďúbekom. Mnohokrát sklamal svojich trénerov a fanúšikov. V roku 2009 sa opäť vrátil na súťažné pódium, aby s prehľadom vyhral majstrovstvá Slovenska v kategórii do 65 kg a následne zvíťazil i na majstrovstvách Európy, čím rozšíril počet svojich Európskych titulov. Jeho plán pre rok 2009 je štartovať na majstrovstvách sveta na jeseň, čo mnohí vítajú, napriek tomu nie je však isté, že Adam Cibuľa prípravu na toto vrcholné podujatie kulturistov amatérov pôjde vďaka jeho prchkej povahe.
Záver
Na záver by som chcel hlavne poďakovať za pozornosť a mojim cieľom bolo Vás oboznámiť, čo to je kulturistika a bol by som rád keby sa niekto z vás po tejto práci začal venovať cvičeniu.
Zoznam použitej literatúry
www.sportujeme.sk
www.fitmagazín.sk
www.muscle-fitness.tym.sk
Autorom textu je Patrik Petho a na prácu dohliadala Adriana Gouthová.
